Každá elektroinštalácia funguje v nejakom prostredí – v suchej kancelárii, vo vlhkej kúpeľni, v prašnej dielni, v sklade riedidiel alebo pod holým nebom. Aby bola bezpečná, musí byť navrhnutá presne pre toto prostredie. Dokument, ktorý prostredie odborne a záväzne popíše, sa volá protokol o určení vonkajších vplyvov. V článku vysvetľujeme, prečo ho potrebujete, čo presne obsahuje, ako súvisí so starým „protokolom o určení prostredia“, aké ďalšie normy platia pre kúpeľne, priestory s nebezpečenstvom požiaru či výbuchu a čím sú špecifické zdravotnícke zariadenia – a ako si protokol objednať u nás.
Potrebujete protokol hneď? Vypracúvame protokoly o určení vonkajších vplyvov pre rodinné domy, bytové domy, kancelárie, výrobné haly, sklady, kúpaliská a technologické objekty – vrátane grafickej prílohy so zonáciou. Napíšte nám cez kontaktný formulár → alebo volajte +421 904 191 905.
1. Čo sú vonkajšie vplyvy
Vonkajšie vplyvy sú všetky podmienky okolia, ktoré pôsobia na elektrickú inštaláciu a na ľudí, ktorí ju používajú. Patrí sem teplota a vlhkosť vzduchu, prítomnosť vody, prachu a korozívnych látok, mechanické nárazy a vibrácie, slnečné žiarenie a búrková činnosť, ale aj to, kto sa v priestore pohybuje (laici, deti, zaškolený personál), ako ľahko môžu ľudia v prípade nebezpečenstva uniknúť, či sa v priestore skladujú horľavé alebo výbušné látky a z akých materiálov je budova postavená.
Základnou normou je STN 33 2000-5-51:2010 Elektrické inštalácie budov. Časť 5-51: Výber a stavba elektrických zariadení. Spoločné pravidlá (v znení zmien A11 a A12 a opráv). Norma vychádza z princípu, ktorý je jednoduchý na pochopenie a náročný na dodržanie:
Princíp normy (zhrnutie čl. 512.2): Každé elektrické zariadenie musí byť vybraté a nainštalované tak, aby jeho vlastnosti zodpovedali vonkajším vplyvom v mieste, kde je umiestnené. Ak zariadenie samo nemá potrebné vlastnosti (napríklad krytie IP), musí sa doplniť dodatočná ochrana – kryt, skriňa, iné umiestnenie alebo iný spôsob inštalácie.
Inými slovami: ten istý vypínač, zásuvka alebo svietidlo môžu byť v obývačke úplne v poriadku a v umyvárni, v brúsiarni alebo na fasáde nebezpečné. Bez určenia vonkajších vplyvov projektant nevie, aké krytie, mechanickú odolnosť, druh vedenia, ochranné opatrenia a prúdové chrániče má navrhnúť – a revízny technik nevie, podľa čoho inštaláciu posudzovať.
Norma pritom ponúka aj praktickú pomôcku: v národnej prílohe definuje šesť typických druhov priestorov so štandardnými vonkajšími vplyvmi (označujú sa rímskymi číslicami I až VI). Pre bežné priestory tak netreba každý vplyv vymýšľať odznova – komisia vychádza zo štandardu a určuje len odchýlky.
| Druh priestoru | Popis | Typický príklad |
|---|---|---|
| I | vnútorné priestory – úplne klimatizované | serverovňa, čisté priestory |
| II | vnútorné priestory s trvalou reguláciou teploty | laboratórium, archív |
| III | vnútorné priestory s regulovanou teplotou | byt, kancelária, vykurovaná výrobná hala |
| IV | vnútorné priestory bez regulácie teploty | nevykurovaný sklad, garáž, expedícia |
| V | priestory pod prístreškom | prístrešok, kryté parkovisko, prekrytá rampa |
| VI | vonkajšie priestory | fasáda, strecha, areál, vonkajšie osvetlenie |
2. Prečo protokol o určení vonkajších vplyvov potrebujete
Protokol nie je „papier pre papier“. Je to vstupný podklad, na ktorom stojí projekt, montáž, revízia aj bezpečnosť prevádzky. Konkrétne:
- Podklad pre projekt elektroinštalácie. Projektant podľa protokolu volí krytie IP (podľa STN EN 60529), mechanickú odolnosť IK, typy káblov a spôsob ich uloženia, ochranu pred úrazom elektrickým prúdom, doplnkové pospájanie, prúdové chrániče aj ochranu pred požiarom. Bez určenia vonkajších vplyvov nie je projekt úplný.
- Podklad pre revízneho technika. Pri východiskovej aj pravidelnej odbornej prehliadke a skúške (revízii) technik overuje, či inštalácia zodpovedá prostrediu. Protokol mu povie, s čím má inštaláciu porovnávať.
- Stanovenie lehoty pravidelných revízií. Lehoty podľa STN 33 1500 a vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. závisia od druhu objektu a od vonkajších vplyvov. Kancelária môže mať revíziu raz za 5 rokov, chlórovňa na kúpalisku každý rok. Viac v kapitole o lehotách.
- Zaradenie elektrického zariadenia do skupiny vyhradených technických zariadení. Podľa vyhlášky 508/2009 Z. z. patria do skupiny A (s prísnejšími povinnosťami) okrem iného elektrické inštalácie v prostredí s vonkajšími vplyvmi BE2, BE3, AF4, AD3 až AD8, BC3 a BC4. Bez protokolu sa to nedá korektne určiť.
- Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Zamestnávateľ je podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP povinný zabezpečiť bezpečné pracovné prostredie. Protokol je jedným z dokladov, ktorými to pri kontrole inšpektorátu práce preukazuje.
- Požiarna ochrana a poisťovňa. Pri požiari či škodovej udalosti sa skúma, či bola elektroinštalácia navrhnutá a prevádzkovaná v súlade s normami. Chýbajúci alebo neaktuálny protokol je slabé miesto.
- Kolaudácia a zmena užívania stavby. Protokol je bežnou súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné konanie a dokumentácie skutočného vyhotovenia.
Pozor na zmenu užívania. Protokol platí, kým sa nezmení spôsob užívania priestoru. Ak sa z kancelárie stane kuchynka, zo skladu lakovňa alebo z garáže dielňa, treba vonkajšie vplyvy určiť znova. Typický prípad z praxe: priemyselná hala mala protokol z roku 2011, ktorý všetky vnútorné priestory paušálne zaradil do „štandardných vonkajších vplyvov triedy III“. Po zmenách výroby sme v roku 2023 vypracovali nový protokol s detailným rozpisom pre administratívu, haly, prístrešok aj vonkajší priestor – a ten pôvodný v plnom rozsahu nahradil.
3. Kedysi „protokol o určení prostredia“ podľa STN 33 0300
Ak máte staršiu dokumentáciu, pravdepodobne v nej nájdete „Protokol o určení prostredia“ a pojmy ako normálne, vlhké, mokré, prašné či prostredie s nebezpečenstvom požiaru. Vychádzali z normy:
- STN 33 0300 Elektrotechnické predpisy. Druhy prostredí pre elektrické zariadenia (vrátane zmeny a z roku 1990) – klasická „normová“ klasifikácia prostredí z čias ČSSR,
- neskôr STN 33 0300:2001 Prostredia pre elektrické zariadenia. Určovanie vonkajších vplyvov, ktorá už prechádzala na systém vonkajších vplyvov.
Podľa Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR boli obe tieto normy zrušené k 1. 9. 2008 a nahradila ich STN 33 2000-5-51:2007, ktorú v roku 2010 nahradilo dnes platné vydanie STN 33 2000-5-51:2010. Termín „protokol o určení prostredia“ sa v praxi ešte často používa, správne by sme však dnes mali hovoriť o protokole o určení vonkajších vplyvov.
Pre orientáciu v starých protokoloch pomôže prevodník. Je približný – nové určenie vždy robí komisia podľa aktuálnej normy:
| Staré prostredie (STN 33 0300) | Zodpovedajúce vonkajšie vplyvy (STN 33 2000-5-51) | Orientačná lehota revízie |
|---|---|---|
| normálne / základné | AA5, AB5, AD1, AE1, AF1, AG1, AH1 … BE1 | 5 rokov |
| studené / horúce | AA1–AA3, resp. AA6 (AB podľa vlhkosti) | 3 roky |
| vlhké | AB7–AB8, AD2 (občasná kondenzácia) | 3 roky |
| mokré | AD3 až AD8 (rozstrek, striekanie, tlaková voda…) | 1 rok |
| so zvýšenou koróznou agresivitou | AF2, AF3 | 3 roky |
| s extrémnou koróznou agresivitou | AF4 | 1 rok |
| prašné s nehorľavým prachom | AE4 až AE6 | 3 roky |
| s otrasmi | AG2–AG3, AH2–AH3 | 2 roky |
| s biologickými škodcami | AK2, AL2 | 3 roky |
| s nebezpečenstvom požiaru | BE2 (N1 látky, N2 prach, N3 kvapaliny) | 2 roky |
| s nebezpečenstvom výbuchu | BE3 (N1 prach, N2 plyny a pary, N3 výbušniny) | 2 roky |
| vonkajšie / pod prístreškom | druh priestoru VI / V | 4 roky |
4. Ako sa vonkajšie vplyvy označujú (A, B, C)
Každý vonkajší vplyv má kód z dvoch písmen a čísla. Prvé písmeno určuje kategóriu, druhé písmeno povahu vplyvu a číslica jeho triedu (intenzitu). Napríklad AD4 = A (prostredie) – D (výskyt vody) – 4 (striekajúca voda).
A – Prostredie
| Kód | Vplyv | Triedy (výber) |
|---|---|---|
| AA | teplota okolia | AA1 −60 až +5 °C … AA5 +5 až +40 °C … AA8 −50 až +40 °C |
| AB | teplota a vlhkosť | AB5 +5 až +40 °C, 5–85 % r. v. … AB8 vonkajšie nechránené priestory |
| AC | nadmorská výška | AC1 do 2 000 m, AC2 nad 2 000 m |
| AD | výskyt vody | AD1 zanedbateľný (IPX0) … AD4 striekanie (IPX4) … AD8 ponorenie (IPX8) |
| AE | cudzie pevné telesá a prach | AE1 zanedbateľný … AE4 ľahká prašnosť (IP5X) … AE6 silná prašnosť (IP6X) |
| AF | korozívne a znečisťujúce látky | AF1 zanedbateľné … AF4 trvalý výskyt |
| AG / AH | nárazy / vibrácie | 1 slabé (domácnosť), 2 stredné (bežný priemysel), 3 silné (náročný priemysel) |
| AK / AL | rastlinstvo a plesne / živočíchy | 1 bez nebezpečenstva, 2 nebezpečné |
| AM | elektromagnetické, elektrostatické a ionizujúce vplyvy | AM-1 až AM-41 podľa druhu javu |
| AN | slnečné žiarenie | AN1 slabé … AN3 vysoké |
| AP | seizmické účinky | AP1 zanedbateľné … AP4 silné |
| AQ | búrková činnosť (blesk) | AQ1 zanedbateľná, AQ2 nepriame ohrozenie, AQ3 priame ohrozenie |
| AR / AS | pohyb vzduchu / vietor | AR1 do 1 m/s … AS3 silný vietor |
| AT / AU | snehová pokrývka / námraza | AT1 zanedbateľná … AU9 kritická námraza |
B – Využitie
| Kód | Vplyv | Triedy |
|---|---|---|
| BA | spôsobilosť osôb | BA1 laici, BA2 deti, BA3 osoby so zdravotným postihnutím, BA4 poučené osoby, BA5 znalé osoby |
| BB | elektrický odpor ľudského tela | suché, normálne a vlhké podmienky |
| BC | dotyk osôb s potenciálom zeme | BC1 žiadny, BC2 zriedkavý, BC3 častý, BC4 trvalý |
| BD | podmienky úniku v prípade nebezpečenstva | BD1 malá hustota / ľahký únik … BD4 veľká hustota / obťažný únik |
| BE | povaha spracúvaných alebo skladovaných látok | BE1 bez nebezpečenstva, BE2 požiar, BE3 výbuch, BE4 kontaminácia |
C – Konštrukcia budovy
| Kód | Vplyv | Triedy |
|---|---|---|
| CA | konštrukčné materiály | CA1 nehorľavé, CA2 horľavé (napr. drevostavby, stánky) |
| CB | konštrukcia budovy | CB1 zanedbateľné, CB2 šírenie ohňa, CB3 posun, CB4 pružná/nestabilná konštrukcia |
Ako jednotlivé triedy znejú v norme, ukážeme na dvoch najčastejšie riešených vplyvoch – vode a vlhkosti:
„AD2 – miesta, kde voda môže občas kondenzovať v kvapkách alebo občas sa vyskytne para.“
„AD4 – miesta, kde zariadenie môže byť vystavené striekajúcej vode.“— trieda vplyvu AD podľa tabuľky vonkajších vplyvov STN 33 2000-5-51
„Ak relatívna vlhkosť je trvalo nad 80 % alebo absolútna nad 15 g/m³, priestor možno považovať za vlhký.“— vysvetlivka k vplyvu AB, STN 33 2000-5-51
5. Kto protokol vypracúva a čo obsahuje
Vonkajšie vplyvy určuje odborná komisia. Jej zloženie závisí od objektu, no osvedčila sa takáto zostava:
- predseda komisie – revízny technik elektrických zariadení alebo projektant elektro,
- projektant elektro (ak nie je predsedom),
- technik požiarnej ochrany – pri skladoch horľavín, lakovniach, výrobe s horľavým prachom,
- bezpečnostný technik / zástupca zamestnancov pre BOZP,
- zástupca prevádzkovateľa – vedúci údržby, technológ, procesný manažér, ktorý pozná skutočné využitie priestorov,
- pri špeciálnych prevádzkach dodávateľ technológie.
Podklady, z ktorých komisia vychádza
- architektonicko-stavebné riešenie, pôdorysy, layout technológie,
- požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, požiarne poriadky pracovísk, požiarne evakuačné plány, údaje o množstve horľavých látok a náhodilom požiarnom zaťažení,
- karty bezpečnostných údajov skladovaných a používaných látok (napr. chlór, farby, riedidlá, polyuretánové zložky),
- normy STN 33 2000-5-51, STN 33 2000-7-701, STN EN 60529, STN EN 60721-3-3, STN EN 60721-3-4 a ďalšie podľa druhu prevádzky,
- obhliadka na mieste a rozhovor s prevádzkovateľom.
Štruktúra protokolu
- číslo protokolu, zloženie komisie, objekt a adresa (parcelné čísla, katastrálne územie),
- použité podklady a zoznam príloh,
- popis stavebno-technického riešenia a technológie,
- rozhodnutie – pre každý priestor (miestnosť, skupinu miestností, oblasť) zoznam vonkajších vplyvov A, B, C, druh priestoru a mimoriadne vplyvy,
- lehota pravidelných revízií vzhľadom na vonkajšie vplyvy,
- požadované opatrenia (napr. zákaz otvoreného ohňa v okolí skladu, nevýbušné prevedenie, krytie IP5X/IP6X),
- zdôvodnenie, prehľad kategórií vonkajších vplyvov, podpis predsedu komisie,
- prílohy – tabuľkový rozpis vplyvov, grafická príloha so zonáciou, ortofotomapa, karty bezpečnostných údajov.
Takto vyzerá zápis jedného priestoru v našom protokole (ukážka z výrobného areálu):
Sklad farieb – v miestnosti sa skladujú farby s podielom horľavých kvapalín a horľavé riedidlá v pôvodných uzavretých obaloch. Neotvárajú sa ani nemiešajú. Druh priestoru III, vnútorný, s reguláciou teploty, podľa STN 33 2000-5-51 Možné vplyvy prostredia A, B, C: AA5, AB5, AC1, AD1, AE1, AF1, AG1, AH1, AK1, AL1, AN1, AP1, AQ1, AR1 BA4, BC2, BD1, BE2-N3, CA1, CB1 Mimoriadne vplyvy pre toto prostredie: nebezpečenstvo požiaru horľavých kvapalín (BE2-N3) Lehota na vykonávanie elektrických revízií vzhľadom na vonkajšie vplyvy: 2 roky
A pre porovnanie zápis z letného kúpaliska, kde je rozhodujúca korózia, nie požiar:
Chlórovňa – AA5, AB5, AC1, AD1, AE1, AF4, AG1, AH1, AK2, AL1, AN1, AP1, AQ1, AR2, AS1, AT1, AU2 / BA4, BB1, BC2, BD1, BE1, CA1, CB1 Mimoriadne vplyvy: AF4 – trvalý výskyt korozívnych látok, BA4 – vstup povolený iba oprávneným osobám. Sklad chlórových fliaš sa neklasifikuje ako výbušné prostredie podľa STN EN IEC 60079-10-1 – chlór nie je horľavý ani výbušný, nebezpečenstvo je toxické a korozívne. Lehota revízií: 1 rok
Takýto protokol pripravíme aj pre váš objekt. Zostavíme komisiu, urobíme obhliadku, zozbierame podklady od požiarneho technika a odovzdáme protokol s tabuľkovou aj grafickou prílohou. Pošlite nám nezáväzný dopyt →
6. Grafická príloha – výkres so zonáciou
Textová časť protokolu je pre projektanta a revízneho technika nevyhnutná, no v reálnej prevádzke je najužitočnejšia grafická príloha: pôdorys budovy (alebo ortofotomapa areálu), v ktorom sú farebne vyznačené jednotlivé priestory, ich vonkajšie vplyvy a hranice zón. Elektrikár pri montáži, údržbár pri výmene svietidla aj revízny technik pri kontrole na prvý pohľad vidia, kde sa končí „bežný“ priestor a začína zóna s prísnejšími požiadavkami.
Norma STN 33 2000-5-51 výslovne umožňuje, aby sa jedna miestnosť rozdelila na viac oblastí s rôznymi vonkajšími vplyvmi (čl. 512.2.3). V praxi to znamená napríklad:
- lakovňa – všeobecný priestor miestnosti s vplyvom AF2 a vnútro striekacej kabíny s okolím 1,5 m od otvorov s vplyvom BE3-N2 (nebezpečenstvo výbuchu plynov a pár),
- práškovacia linka – okolie technológie do 1,5 m s vplyvom BE2-N2 (nebezpečenstvo požiaru horľavých prachov),
- šatňa so sprchou – zóny 0, 1 a 2 podľa STN 33 2000-7-701, zvyšok miestnosti s bežnými vplyvmi,
- kuchynka – „umývací priestor“ okolo drezu.
7. Priestory s vaňou a sprchou – STN 33 2000-7-701
Kúpeľne, sprchy, šatne so sprchami a umyvárne sú najčastejším „osobitným priestorom“ v protokoloch. Riadia sa normou STN 33 2000-7-701:2007 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 7-701: Požiadavky na osobitné inštalácie alebo priestory. Priestory s vaňou alebo sprchou. V protokole komisia určí, v ktorých miestnostiach sa zóny stanovujú a ako ďaleko siahajú.
| Zóna | Rozsah | Minimálne krytie | Čo tam smie byť |
|---|---|---|---|
| 0 | vnútro vane alebo sprchovej vaničky; pri sprche bez vaničky plocha zóny 1 do výšky 0,10 m | IPX7 | len pevne pripojené spotrebiče určené do zóny 0, napájané SELV max. 12 V AC / 30 V DC |
| 1 | nad vaňou/vaničkou do výšky 2,25 m; pri sprche bez vaničky do 1,20 m od pevného výtoku vody; priestor pod vaňou | IPX4 | pevne pripojené zariadenia vhodné do zóny 1 (ohrievač vody, ventilátor, svietidlo, vírivka…), SELV/PELV max. 25 V AC / 60 V DC |
| 2 | pás 0,60 m za hranicou zóny 1, do výšky 2,25 m | IPX4 | zariadenia s krytím IPX4; zo zásuviek len SELV/PELV a holiace zásuvky s oddeľovacím transformátorom – bežné zásuvky 230 V do zón 0, 1, 2 nepatria |
Pre všetky obvody v miestnosti s vaňou alebo sprchou sa vyžaduje doplnková ochrana prúdovým chráničom s menovitým rozdielovým prúdom najviac 30 mA a doplnkové ochranné pospájanie cudzích vodivých častí (kovové potrubia, vane, odpady). Podrobnejšie o zónach, výškach zásuviek, inštalačných zónach v stenách a prúdových chráničoch píšeme v článku Elektroinštalačné zóny, inštalácia v kúpeľni a prúdové chrániče.
Novinka: STN 33 2000-7-701:2025. V apríli 2025 vyšlo nové vydanie normy pre priestory s vaňou alebo sprchou (prevzatie HD 60364-7-701:2024). Podľa údajov ÚNMS SR platí doterajšie vydanie z roku 2007 súbežne do 6. 12. 2027. Pri nových projektoch odporúčame postupovať už podľa nového vydania – v protokole vždy uvádzame, podľa ktorého vydania sme zóny určili.
Na vode však zoznam osobitných priestorov nekončí. Séria noriem STN 33 2000-7-7xx obsahuje osobitné požiadavky napríklad pre bazény a fontány (7-702), sauny (7-703), staveniská (7-704), poľnohospodárske objekty (7-705), stiesnené vodivé priestory (7-706), fotovoltické systémy (7-712), vonkajšie osvetlenie (7-714) či nabíjanie elektromobilov (7-722). Ak sa takýto priestor v objekte nachádza, komisia to v protokole zohľadní.
8. Prostredie s nebezpečenstvom požiaru a výbuchu
Najzávažnejšie rozhodnutia v protokole sa týkajú vplyvu BE – povaha spracúvaných alebo skladovaných látok. Slovenská národná príloha ho podrobne člení:
| Kód | Význam | Typické miesto |
|---|---|---|
| BE1 | bez významného nebezpečenstva | kancelária, montáž, bežný sklad |
| BE2-N1 | nebezpečenstvo požiaru horľavých látok | stodola, drevospracujúca dielňa, sklad papiera a obalov |
| BE2-N2 | nebezpečenstvo požiaru horľavých prachov | práškové lakovanie, brúsenie dreva, mlyn |
| BE2-N3 | nebezpečenstvo požiaru horľavých kvapalín | sklad farieb a riedidiel, príručný sklad horľavých kvapalín |
| BE3-N1 | nebezpečenstvo výbuchu horľavých prachov | sila, filtre odsávania horľavého prachu |
| BE3-N2 | nebezpečenstvo výbuchu horľavých plynov a pár horľavých kvapalín | striekacia kabína, čerpacia stanica, plynová kotolňa, nabíjanie trakčných batérií |
| BE3-N3 | nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu výbušnín | výroba a sklady výbušnín, pyrotechniky |
| BE4 | nebezpečenstvo kontaminácie | potravinárstvo, kuchyne, sklady liečiv |
„BE2-N2 … všade, kde sa horľavý prach usadzuje v súvislej vrstve schopnej šíriť požiar – vrstva schopná šíriť požiar je zvyčajne 1 mm.“
„BE2-N3 … všade, kde sa vyrábajú, prečerpávajú, spracúvajú alebo skladujú horľavé kvapaliny pri teplotách kvapalín alebo okolia o viac než 10 °C nižších, ako je teplota vzplanutia príslušnej kvapaliny … zvyčajne do vzdialenosti 1,5 m od výskytu, znížiť ju možno priečkami.“— vysvetlivky k vplyvu BE podľa STN 33 2000-5-51 (národná príloha)
Nebezpečenstvo požiaru (BE2)
V priestoroch s vplyvom BE2 sa uplatňujú požiadavky na ochranu pred účinkami tepla a šírením požiaru – zvýšené krytie (spravidla aspoň IP5X), obmedzenie povrchových teplôt, ochrana proti poruchovým prúdom (prúdový chránič s rozdielovým prúdom najviac 300 mA), odpájanie obvodov, vhodné káble a ich uloženie. Súvisiace normy a predpisy:
- STN 33 2000-4-42:2012 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 4-42: Zaistenie bezpečnosti. Ochrana pred účinkami tepla,
- STN 33 2000-4-482 Výber ochranných opatrení vzhľadom na vonkajšie vplyvy. Ochrana proti požiaru pri osobitných rizikách alebo nebezpečenstve,
- STN 92 0800 Požiarna bezpečnosť stavieb. Horľavé kvapaliny,
- vyhláška MV SR č. 96/2004 Z. z. o protipožiarnej bezpečnosti pri skladovaní a manipulácii s horľavými kvapalinami (napr. limity množstva horľavých kvapalín v požiarnom úseku),
- zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
Nebezpečenstvo výbuchu (BE3) – zóny Ex
Ak sa v priestore môže vytvoriť výbušná atmosféra, nestačí len označiť vplyv BE3. Priestor sa ďalej klasifikuje do zón podľa pravdepodobnosti a trvania výskytu výbušnej atmosféry:
- plyny a pary: zóna 0, 1, 2 – podľa STN EN IEC 60079-10-1:2022 Výbušné atmosféry. Časť 10-1: Určovanie priestorov. Výbušné plynné atmosféry,
- prachy: zóna 20, 21, 22 – podľa STN EN 60079-10-2:2015 Výbušné atmosféry. Časť 10-2: Určovanie priestorov. Výbušné prachové atmosféry.
Návrh, výber a montáž elektrických zariadení vo výbušných atmosférách rieši STN EN IEC 60079-14:2025 (vrátane východiskovej prehliadky), kontroly a údržbu STN EN 60079-17. Z právnych predpisov je kľúčové nariadenie vlády SR č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí, ktoré od zamestnávateľa vyžaduje posúdenie rizika výbuchu a dokumentáciu o ochrane pred výbuchom. Zariadenia do zón Ex musia spĺňať požiadavky nariadenia vlády č. 149/2016 Z. z. (ATEX).
Pozor na prehnanú aj podcenenú klasifikáciu. Nie každá nebezpečná látka znamená výbuch. Príklad z praxe: sklad technického chlóru na kúpalisku sme neklasifikovali ako výbušné prostredie – chlór nie je horľavý, riziko je toxické a korozívne (AF4). Naopak, zdanlivo nevinná práškovacia linka si vyžaduje zónu BE2-N2 a striekacia kabína na tekuté laky zónu BE3-N2 s nevýbušným prevedením zariadení.
9. Zdravotnícke zariadenia – osobitná kapitola
Pre úplnosť: nemocnice, polikliniky, ambulancie či zubné praxe majú okrem vonkajších vplyvov ešte jednu vrstvu požiadaviek. Zdravotnícke priestory sa podľa normy STN 33 2000-7-710 (Zdravotnícke priestory) zaraďujú do skupín 0, 1 a 2 podľa toho, ako sa pri pacientovi používajú zdravotnícke elektrické prístroje a či by výpadok napájania mohol pacienta ohroziť. Zo zaradenia potom vyplývajú napríklad požiadavky na zdravotnícku IT sieť, elektrostaticky vodivé podlahy alebo čas prepnutia na záložný zdroj. Na to sa vypracúva samostatný protokol, spravidla v spolupráci s projektantom zdravotníckej technológie a dodávateľom prístrojov.
Aj táto norma sa mení: v marci 2026 vyšlo nové vydanie STN 33 2000-7-710:2026, ktoré podľa predhovoru ruší vydanie z roku 2013 od 31. 10. 2028. V starších projektoch nemocníc sa ešte stretnete s dnes už nahradenou normou STN 33 2140.
10. Vonkajšie vplyvy a lehoty revízií
Jedným z najpraktickejších výstupov protokolu je lehota pravidelnej odbornej prehliadky a skúšky (revízie). Lehotu určuje druh objektu (STN 33 1500 a vyhláška 508/2009 Z. z.) a vonkajšie vplyvy – použije sa vždy tá kratšia. Orientačné lehoty podľa triedy vonkajšieho vplyvu:
| Vplyv | Trieda 1 | Trieda 2 | Trieda 3 | Trieda 4 a vyššie |
|---|---|---|---|---|
| AA teplota / AB vlhkosť | 3 | 3 | 3 | AA/AB4–5: 5 r., AA/AB6–8: 3 r. |
| AD voda | 5 | 3 | 1 | 1 |
| AE prach | 5 | 5 | 5 | AE4: 5 r., AE5–6: 3 r. |
| AF korózia | 5 | 4 | 3 | AF4: 1 rok |
| AG nárazy / AH vibrácie | 5 | 5 | 2 | – |
| AK rastlinstvo / AL živočíchy | 5 | 3 | – | – |
| BC dotyk so zemou | 5 | 5 | 3 | BC4: 1 rok |
| BD únik | 5 | 5 | 2 | BD4: 2 roky |
| BE látky | 5 | 2 (BE2) | 2 (BE3) | BE4: 5 rokov |
| CA materiály / CB konštrukcia | 5 | 2 | 2 | 2 |
Podľa STN 33 1500/Z2 sa skracuje lehota na 1 rok pri vplyvoch AD3 až AD8 (voda iného pôvodu ako dážď), AF4 a BC4 a na 2 roky pri vplyvoch AG3, AH3, BD3, BD4, BE2, BE3, CA2 a CB2 až CB4. Murovaná obytná a kancelárska budova s bežnými vplyvmi má lehotu 5 rokov, škola či hotel 3 roky, objekty pre viac ako 250 osôb 2 roky.
Ako to vyzerá v praxi na jednom areáli: kancelárie 5 rokov, WC s občasnou kondenzáciou (AD2) 3 roky, brúsiareň s vodivým prachom (AE5) 3 roky, prístrešok 4 roky, zvarovňa s korozívnymi parami (AF2) 4 roky, sklad farieb (BE2-N3) a lakovacie kabíny (BE3-N2) 2 roky, strojovňa bazéna s trvalou koróziou (AF4) 1 rok. Bez protokolu by sa buď revidovalo zbytočne často, alebo – čo je horšie – nebezpečne zriedka.
Revízie vykonávame aj my – pozrite si našu stránku Revízie elektrických zariadení.
11. Prehľad noriem a predpisov
Zoznam noriem a predpisov, s ktorými pri určovaní vonkajších vplyvov pracujeme. Konkrétny protokol vždy uvádza len tie, ktoré sa na daný objekt vzťahujú.
| Označenie | Názov / obsah | Kedy sa uplatní |
|---|---|---|
| Základné normy | ||
| STN 33 2000-5-51:2010 (+A11, A12) | Výber a stavba elektrických zariadení. Spoločné pravidlá – klasifikácia vonkajších vplyvov | vždy |
| STN 33 2000-3 | Stanovenie základných charakteristík inštalácie | vždy |
| STN EN 60529 | Stupne ochrany krytom (IP kód) | vždy |
| STN EN 62262 | Stupne ochrany proti vonkajším mechanickým nárazom (IK kód) | pri vplyvoch AG |
| STN EN 60721-3-3, STN EN 60721-3-4 | Klasifikácia podmienok prostredia – stacionárne použitie na miestach chránených / nechránených pred poveternostnými vplyvmi | vždy |
| STN 33 2000-4-41 | Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom | vždy |
| Osobitné priestory | ||
| STN 33 2000-7-701:2007 / :2025 | Priestory s vaňou alebo sprchou | kúpeľne, sprchy, šatne, umyvárne |
| STN 33 2000-7-702, -703, -704, -705, -706 | Bazény a fontány, sauny, staveniská, poľnohospodárske objekty, stiesnené vodivé priestory | podľa druhu objektu |
| STN 33 2000-7-712, -714, -722 | Fotovoltické systémy, vonkajšie osvetlenie, napájanie elektrických vozidiel | FVE, areály, nabíjačky |
| STN 33 2000-7-710:2013 / :2026 | Zdravotnícke priestory | zdravotnícke zariadenia (samostatný protokol) |
| Požiar a výbuch | ||
| STN 33 2000-4-42:2012 | Ochrana pred účinkami tepla | BE2, CA2, CB2 |
| STN 33 2000-4-482 | Ochrana proti požiaru pri osobitných rizikách alebo nebezpečenstve | BE2 |
| STN 92 0800 | Požiarna bezpečnosť stavieb. Horľavé kvapaliny | BE2-N3, BE3-N2 |
| STN EN IEC 60079-10-1:2022 | Určovanie priestorov – výbušné plynné atmosféry (zóny 0, 1, 2) | BE3-N2 |
| STN EN 60079-10-2:2015 | Určovanie priestorov – výbušné prachové atmosféry (zóny 20, 21, 22) | BE3-N1 |
| STN EN IEC 60079-14:2025 | Návrh, výber a montáž elektrických zariadení vo výbušných atmosférach | BE3 |
| STN EN 60079-17 | Kontrola a údržba elektrických inštalácií vo výbušných atmosférach | BE3 |
| Revízie a právne predpisy | ||
| STN 33 1500 (+Z2) | Revízie elektrických zariadení – lehoty | vždy |
| STN 33 2000-6 | Revízia (overovanie) elektrických inštalácií | vždy |
| Zákon č. 124/2006 Z. z. | o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci | pracoviská |
| Vyhláška č. 508/2009 Z. z. | vyhradené technické zariadenia, skupiny A/B, lehoty | vždy |
| Zákon č. 314/2001 Z. z., vyhláška č. 96/2004 Z. z. | ochrana pred požiarmi, horľavé kvapaliny | BE2, BE3 |
| NV SR č. 393/2006 Z. z., NV SR č. 149/2016 Z. z. | výbušné prostredie, zariadenia do výbušných atmosfér (ATEX) | BE3 |
| Zrušené (historické) normy | ||
| STN 33 0300 | Druhy prostredí pre elektrické zariadenia – zrušená 1. 9. 2008 | staré protokoly o určení prostredia |
| STN 33 2140 | Elektrické rozvody v miestnostiach pre lekárske účely | staršie zdravotnícke stavby |
Platnosť noriem overujeme v katalógu ÚNMS SR. Stav uvedený v článku zodpovedá októbru 2026.
12. Časté otázky
Je protokol o určení vonkajších vplyvov povinný aj pre rodinný dom?
Určenie vonkajších vplyvov je súčasťou každého projektu elektroinštalácie – aj pre rodinný dom. Pri jednoduchých stavbách ho projektant často uvedie priamo v technickej správe, no samostatný protokol je prehľadnejší a revízny technik ho pri východiskovej revízii ocení. Kúpeľne, sauna, garáž, kotolňa či bazén sú typické miesta, kde sa vplyvy líšia od bežných izieb.
Aký je rozdiel medzi „protokolom o určení prostredia“ a „protokolom o určení vonkajších vplyvov“?
Ide o ten istý typ dokumentu v rôznych obdobiach. Protokol o určení prostredia vychádzal zo zrušenej STN 33 0300 (prostredia normálne, vlhké, mokré, prašné…). Dnes sa podľa STN 33 2000-5-51 určujú jednotlivé vonkajšie vplyvy s kódmi A, B, C.
Platí starý protokol podľa STN 33 0300 aj dnes?
Pre existujúcu inštaláciu, ktorá sa nemenila a priestory sa užívajú rovnako, je starý protokol stále dokladom o tom, za akých podmienok bola inštalácia navrhnutá. Pri rekonštrukcii, prístavbe, zmene technológie alebo užívania však treba vypracovať nový protokol podľa platnej normy.
Kto môže protokol podpísať?
Protokol vypracúva a podpisuje odborná komisia, ktorej predsedom je spravidla projektant elektro alebo revízny technik elektrických zariadení. Dôležité je, aby v komisii bol aj niekto, kto pozná skutočnú prevádzku – technológ, vedúci údržby, prevádzkovateľ.
Musí byť súčasťou protokolu výkres?
Norma grafickú prílohu výslovne nevyžaduje, no pri objektoch s viacerými druhmi priestorov alebo so zónami (kúpeľne, BE2, BE3) ju odporúčame vždy. Bez výkresu sa hranice zón v praxi ťažko dodržiavajú.
Ako dlho trvá vypracovanie protokolu a čo od vás potrebujeme?
Pri bežnom objekte je protokol hotový spravidla do niekoľkých pracovných dní od obhliadky. Potrebujeme pôdorysy alebo layout, popis využitia priestorov a – ak existujú – požiarne podklady a karty bezpečnostných údajov používaných látok. Ak podklady nemáte, pomôžeme ich zostaviť.
Zdroje a súvisiace odkazy
- ÚNMS SR – katalóg noriem: STN 33 2000-5-51:2010, STN 33 0300:2001 (zrušená), STN 33 2000-7-701:2007, STN 33 2000-7-710:2026, STN EN 60079-10-2, STN EN IEC 60079-14:2025
- Vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. (Slov-Lex)
- Elektroinštalačné zóny, inštalácia v kúpeľni a prúdové chrániče (servisprofi.sk)
Článok má informatívny charakter a nenahrádza znenie technických noriem ani posúdenie konkrétneho objektu odbornou komisiou. Citácie noriem sú skrátené; záväzné je úplné znenie STN dostupné cez ÚNMS SR.