Kedy sa elektrické priamovýhrevné kúrenie oplatí?

Sú elektrické priamovýhrevné kúrenia právom strašiakom pre ich drahú prevádzku? Jedni ich zatracujú, druhí na ne nedajú dopustiť. Aké existujú druhy priamovýhrevov, aké sú ich výhody a nevýhody a kedy sa ich obstaranie oplatí / neoplatí? Na všetky položené otázky odpoviem. 

Všetky typy elektrických priamovýhrevov majú dve spoločné charakteristiky: majú takmer stopercentnú účinnosť prevodu zdroje energie na teplo a okrem prívodu elektriny nie je potrebné ďalších rozvodov.

Typy elektrických priamovýhrevov

1) Elektrický priamovykurovací konvektor 

Je najstarším ale stále najpoužívanejším typom elektrického priamovýhrevu. Tento typ elektrického priamovýhrevu funguje na princípe konvekcie ( prúdenia ) chladnejšieho vzduchu u podlahy, ktorý je nasávaný dutým priestorom priamovýhrevu k horúcej špirále, ktorá ohrieva stúpajúci teplý vzduch.

Výhody klasických priamotopov 

  • Nízka obstarávacia cena priamovýhrevu
  • Termostat integrovaný priamo do ohrievača 
  • Jednoduchá montáž
  • nízka hmotnosť 
  • vysoký výkon
  • Okamžitý nábeh

Nevýhody klasických priamotopov 

  • Vysoká teplota vykurovacej špirály >> dochádza k prepaľovaniu prachu vo vzduchu   
  • Prakticky nulová zložka sálavého tepla >> ohrieva sa prúdiaci vzduch, až potom steny miestnosti >> potreba vykurovať na vyššiu teplotu vzniká pocit studeného tepla    
  • Nulová tepelná zotrvačnosť priamovýhrevu
2) Elektrické infrapanely

Infravykurovanie nie je žiadnou novinkou a poznáme ho napríklad zo starých panelákových kúpeľní. Dizajnové doskové infrapanely však zažívajú vďaka lepším energetickým štandardom budov postupný vzostup.

Jedná sa o zdroj tepla, ktorý je najčastejšie vo forme tenkého telesa obdĺžnikového tvaru pripevnený buď na stenu alebo strop miestnosti. Elektrické infrapanely emitujú primárne infračervené žiarenie a majú podstatne nižšiu konvekčnú zložku. Povrchová teplota týchto zdrojov sa pohybuje v rozmedzí 80-110 ° C.            

výhody infrapanelov 

  • Vďaka vysokému podielu infračervenej zložky je možné pre rovnaký pocit tepla ako z konvekčného ohrevu udržiavať teplotu v miestnosti o 2-3 ° C stupňa nižšia.     
  • Nedochádza k výraznému prúdeniu vzduchu a prepaľovaniu prachových častíc  
  • Jednoduchá montáž
  • Vysoká tepelná zotrvačnosť

nevýhody infrapanelov 

  • Vyššia obstarávacia cena v porovnaní s konvekčnými priamovýhrevmi   
  • Pomalý nábeh výkonu (malá dynamika)
  • Pri veľkej ploche panelu relatívne malý výkon
  • Tienenie infračerveného žiarenia predmetmi umiestnenými pred infrapanelmi  
  • Nutnosť nezávislého termostatu v miestnosti 

Elektrické infrapanely sú vhodné vďaka svojim pomerne veľkým rozmerom pri malom výkone najmä do nízkoenergetických alebo pasívnych domov. Rada výrobcov dodáva infrapanely s rôznymi povrchovými úpravami, takže vyzerajú napr. ako obraz alebo zrkadlo.

Ďalšími zdrojmi v kategórii elektrických priamovýhrevov sú aj olejové radiátory a rôzne kombinácie priamovýhrevov so sálavou a konvekčnou zložkou.

Ohľadom ekonomiky priamotopov : kedy sa tento zdroj tepla oplatí a kedy je lepšie investovať do zdroja iného? Vykonáme modelové výpočty a ukážeme si návod ako spočítať, či sa práve vám oplatí vykurovanie elektrickým priamovýhrevom alebo je výhodnejšie investovať do iného spôsobu vykurovania.           

V našom modelovom výpočte zrovnáme tri vykurovacie systémy v malom bungalove s podlahovou plochou 80 m² a dome dvojnásobnej veľkosti. Rovnakým princípom si potom môžete sami vypočítať približnú návratnosť investície do rôznych vykurovacích systémov.         

Pre modelové výpočty boli použité dva domy s ročnou spotrebou primárnej energie ( vykurovanie , ohrev teplej vody, vetranie , klimatizácie a osvetlenia ) 70 kWh / m².    

Keď túto hodnotu vynásobíme podlahovou plochou skúmaných domov, tzn. 80 a 160 m², dostávame celkovú primárnu energetickú spotrebu jednotlivých domov. Dom s podlahovou plochou 80 m² spotrebuje 5,6 MWh / rok a dom s podlahovou plochou 160 m² dvojnásobok teda 11,2 MWh / rok.              

Ak poznáme tieto základné údaje, môžeme si ľahko porovnať, koľko Vás bude stáť vykurovanie za 1 rok pri použití rôznych zdrojov energie. My budeme porovnávať priamovýhrevné elektrické kúrenie, plynový kondenzačný kotol a tepelné čerpadlo.      

Z týchto údajov zostavíme jednoduchú tabuľku, z ktorej vyčítame, ktorý zo zdrojov je prevádzkovo najdrahší, ktorý najlacnejší, aký je rozdiel v nákladoch na vykurovanie. Zároveň sa predpokladá, že ohrev vody pri vykurovaní priamovýhrevom bude zabezpečovať elektrický bojler, rovnako ako u tepelného čerpadla a plynový kotol bude kombinovaný.

Vo všetkých uvažovaných prípadoch budeme počítať s životnosťou projektu 15 rokov (po uplynutí tejto doby väčšinou nastáva inovácia niektorej z časti vykurovacieho systému). Celková investícia do zariadení je rozdiel medzi cenou za priamovýhrev s bojlerom a plynový kondenzačný kotol s rozvodmi a radiátormi ( respektíve tepelné čerpadlo a bojler).

Priamovýhrev vs. kondenzačný kotol 

V prvom prípade porovnáme vykurovanie priamovýhrevom a plynovým kondenzačným kotlom v dome o podlahovej ploche 80 m².

Predpokladáme, že je investícia hradená z vlastných prostriedkov. Do ročných nákladov je započítaná revízia kotla a kominár. Vypočítaná doba návratnosti investície do plynového kondenzačného kotla je dlhšia ako 15 rokov, čo je viac ako je životnosť projektu. Vyhráva jednoznačne priamovýhrev.

Ďalší uvažovaný prípad je porovnanie rovnakých vykurovacích systémov pri uvažovanej podlahovej ploche domu 160 m². Doba návratnosti investície do vykurovacieho systému s plynovým kondenzačným kotlom je 12 rokov, keď nepočítame ušlý zisk z investície, keby sme finančné prostriedky na kúpu drahšieho kondenzačného kotla investovali.

Ak sa rozhodujete, aký vykurovací systém zaobstarať v novostavbe, ktorú budete hradiť čiastočne alebo úplne z hypotéky, je vhodné túto informáciu do výpočtu zahrnúť. Financovanie hypotékou totiž návratnosť investície do drahšieho typu kúrenia zásadne odďaluje.

Priamovýhrev vs. čerpadlo

V poslednom porovnaní priamovýhrevu a tepelného čerpadla pri dome s podlahovou plochou 160 m² (u menšieho domu nemá výpočet prakticky zmysel – investícia do tepelného čerpadla sa nevráti) sa na tento spôsob vykurovania pozeráme skutočne ako na investíciu (obstaranie tak nákladného systému na hypotéku sa vôbec neoplatí). Vypočítaná doba návratnosti investície do tepelného čerpadla pri dome s podlahovou plochou 160m2 je 15 rokov, čo je doba životnosti projektu.

Vyhodnotenie

Výpočty nám ukázali jasný smer a postup, akým spôsobom si môžete spočítať návratnosť investície do vykurovacieho systému. Platí tu priama úmera, že čím menšie a lepšie izolovaný dom, tým je návratnosť investície do drahšieho a úspornejšieho vykurovacieho systému dlhšia. Preto je vhodné, si výrobcom deklarovanú návratnosť overiť na konkrétnom príklade vášho domu. A nezabudnite zahrnúť tiež vplyvy, ako je obstaranie vykurovacieho systému financovaného hypotékou alebo iné zhodnotenie investície.

*Výpočty návratnosti investície boli robené v „Finanční kalkulátor pro hodnocení ekonomické efektivnosti investic“ serveru www.tzb-info.cz.

**Náklady na prevádzku boli počítané v „Porovnání nákladů na vytápění, teplou vodu a elektrickou energii – TZB-info“ serveru www.tzb-info.cz.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.